Politická bezpečnosť

SUMMIT NATO V BUKUREŠTI: ŽIADNE PREKVAPENIA, POKRAČOVANIE DLHODOBÝCH TENDENCIÍ

(Radovan EUGEL, autor je študentom Security Studies na University of Aberdeen )

Summit pri príležitosti šesťdesiateho výročia založenia NATO odohrávajúci sa na Francúzsko-Nemeckom pohraničí sa v médiách zapísal najmä veľmi prísnymi bezpečnostnými opatreniami a protestmi antiglobalistov. Rozhodujúcim faktorom však bola prítomnosť novozvoleného amerického prezidenta Obamu, ktorý sa s využitím svojej popularity pokúsil presadzovať dlhodobé ciele Spojených štátov.

pre zobrazenie celého článku v pdf formáte kliknite sem.

UDALOSTI V GRUZÍNSKU V AUGUSTE 2008 A ICH IMPLIKÁCIE PRE EÚ A RUSKO

(JUDr. Mgr. Michal Mrva, autor je externým doktorandom v odbore teória a dejiny štátu a práva na Právnickej Fakulte UK Bratislava )

Cieľom tejto krátkej štúdie je poskytnúť prehľad o udalostiach, reakciách a prejavoch významných predstaviteľov EÚ, NATO a Ruska, ktoré boli odpoveďou na ozbrojený konflikt z augusta 2008, ktorý sa odohral v Gruzínsku. Na základe analýzy reakcií najvýznamnejších predstaviteľov transatlantických integračných zoskupení a Ruska bude následne možné podať stručnú prognózu pravdepodobného dopadu augustových udalostí na ďalšiu spoluprácu v rámci druhého piliera EÚ, a to tak dovnútra, v rámci krajín EÚ ako aj smerom navonok.

pre zobrazenie celého článku v pdf formáte kliknite sem.

PREHĽAD VÝVOJA JEDNANÍ O UMIESTNENÍ RADARU „PRO“ USA NA ÚZEMÍ ČESKEJ REPUBLIKY

(Mgr. Peter Dobiš, autor je externým analytikom CSS)

Oficiálnej nóte, ktorou USA 19. januára 2007 oficiálne oznámili záujem rokovať s Českou republikou o jej zapojení do systému protiraketovej obrany Spojených štátov, predchádzali bilaterálne stretnutia a konzultácie prebiehajúce od roku 2002.

pre zobrazenie celého článku v pdf formáte kliknite sem.

VNÚTROPOLITICKÉ VPLYVY NA POZÍCIU ČESKEJ REPUBLIKY A POĽSKA K OTÁZKE „PRO“

(Bc. Katarína Dzureková, autorka je externým analytikom CSS)

Dátum podpísania hlavnej Zmluvy o umiestnení radaru v Českej republike ministrami zahraničia USA a ČR je už známy – podľa českého denníka Mladá fronta DNES by to mal byť 8. júl 2008. Druhá doplnková zmluva, SOFA, ešte nie je dokončená; dohoda zatiaľ viazne na otázke daňového zaťaženia základne.1 Hlavnú zmluvu schválila vláda 21. mája 2008, hlasovania sa podľa všetkého zdržal minister školstva Liška za Stranu zelených (členovia vlády sa dohodli, že nebudú zverejňovať ako hlasovali). Na ratifikáciu do parlamentu bude zmluva postúpená až na jeseň. Topolánkova vláda by v parlamente rada videla obidve zmluvy súčasne. 2

pre zobrazenie celého článku v pdf formáte kliknite sem.

AMERICKÁ PROTIRAKETOVÁ OBRANA V EURÓPE Z POHĽADU RUSKEJ FEDERÁCIE

(Bc. Katarína Dzureková, autorka je externým analytikom CSS)

V roku 2002 Ruská federácia (RF) reagovala pomerne mierne na odstúpenie USA od zmluvy o obmedzení systémov protiraketovej obrany z roku 1972 (ďalej Zmluva ABM). Prezident Putin to označil za „chybu“, ktorá však „nepredstavuje hrozbu pre [ruskú] národnú bezpečnosť.“1 Keď sa však vážne začalo hovoriť o tom, že by komponenty americkej národnej protiraketovej obrany mali byť umiestnené aj v strednej Európe, teda relatívne blízko ruských hraníc a rozhodne v bývalej sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, Kremeľ podstatne zmenil rétoriku. Zmluva ABM v skutočnosti pre Rusko znamenala „základný kameň strategickej stability“ medzi RF a USA.2 Práve narušenie strategickej stability dnes z Moskvy najčastejšie zaznieva ako dôvod pre odpor voči americkému radaru v Čechách a interceptorom v Poľsku.

pre zobrazenie celého článku v pdf formáte kliknite sem.